10 C
Borša, SK
utorok, október 17, 2017

História obce

Územie obce Borša bolo prvým obyvateľstvom osídlené už v paleolite a neolite. Neďaleko obce Borša sa nachádzajú stopy po sídlisku bukovohorskej kultúry. Tieto pochádzajú z 11. -13. storočia. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1221 kde sa spomína pod názvom Borsi, z roku 1284 pod názvom Borsi, z roku 1390 pod názvom Borsy, v roku 1773 sa uvádza ako Borssa a v roku 1920 už ako Borša, po maďarsky Borsi. Obec patrila k hradu Blatný Potok, v roku 1284 sa spomína ako Príslušenstvo hradu Nové Mesto pod Šiatrom a v roku 1387 ako majetok Perényiovcov, v roku 1429 bola majetkom Palóczyovcov. Následne sa vystriedalo viacero majiteľov. V roku 1615 toto územie vlastnila rodina Lorántífyovcov, do 18. storočia Rákocziovci, a v 18. storočí Asprementovci.

V roku 1557 mala obec 4 porty (usadlosť, gazdovstvo, majer), v roku 1715 mala 13 domácností, v roku 1787 mala 43 domov a 281 obyvateľov, v roku 1828 mala 77 domov a 565 obyvateľov. Tunajšie majetky odkúpil v roku 1892 od Széchyovcov Windischgrätz. Pravdepodobne už v 16. storočí, dokázateľne v 17. storočí bola Borša fíliou evanjelickej reformovanej farnosti Újhely (Sátoraljaújhely). V tom čase sa v obci nachádzal kaštieľ s hospodárskymi budovami majera, kostol, fara a snáď aj škola.

V obci je kostol z obdobia pred 13. storočím, avšak najstaršie viditeľné románske časti doterajšieho kostola pochádzajú z polovice 13. storočia. Písomné správy o kostole sú známe až od 16. storočia. Na prelome 16. a 17. storočia bola Borša malou dedinkou s poddanským, šľachtickým a farským obyvateľstvom. Postupne však poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Najneskôr na prelome17. a 18. storočia poddanských domácností v Borši začalo pribúdať. V roku 1715 tam hospodárilo trinásť a v roku 1720 štrnásť sedliackych domácností. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a debnárstvom.

Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Po roku 1918 sa Slováci a Česi stali štátotvornými národmi. Územie Čiech bolo hospodársky vyspelejšie ako územie Slovenska hoci vo všeobecnosti platilo, že územie Slovenska, v súdobej literatúre uvádzané pod názvom horné Uhorsko bolo najrozvinutejšou časťou bývalého Uhorska. Juhovýchodné Slovensko aj po vzniku ČSR ostalo hlavne poľnohospodárskym regiónom. Počas druhej svetovej vojny bola obec v rokoch 1938-1944 pripojená k Maďarsku. Po jej skončení bola obnovená ČSR a pri obnove vojnou zničeného štátu sa obec Borša stala v rokoch 1947-1949 stavebným strediskom Trate družby. Počas socializmu sa poľnohospodársky charakter obce zachoval.

Na mieste dnešného objektu kaštieľa kedysi existoval vodný hrad, ktorého kamenné murivá pravdepodobne použili pri stavbe hradného kaštieľa z druhej polovice 16. storočia, pôvodne obohnaného vodnou priekopou, dodnes dobre viditeľnou na severnej strane. Kto postavil hradný kaštieľ, nie je známe. Kaštieľ naposledy opravovali v prvej tretine 20. storočia. Kaštieľ má dnes pôdorys v tvare písmena L, resp. s prihliadnutím k prístavbe novších hospodárskych častí v tvare nepravidelného písmena U. Na styku dvoch pôvodných krídel je nárožná štvorcová hranolová bašta, ktorá by mohla byť pozostatkom veže. Priečelie orientované do ulice má v strede prízemia veľký polkruhovo ukončený portál s pravouhlým orámovaním. Riešenie portálu nevylučuje možnosť použitia padacej mreže. Poschodie členia prevažne združené okná s rímsami. Krídla do dvora majú novšie arkády, z 18. storočia. Kaštieľ sa využíval ako depozitár Východoslovenského múzea Košice. Dnes je majetkom obce. V kaštieli sa narodil dňa 27.3. 1676 vedúci predstaviteľ protihabsburského povstania František Rákóczi II. Jeho busta od sochára J. Mayera, z roku 1907 je umiestnená pred hlavným vchodom do kaštieľa. V súčasnosti prebieha jeho rekonštrukcia.